Články

21. 10. 2018 chôdza a ja Chodiť znamená nemyslieť, vnímať, cítiť seba, očistiť sa od teórie, citácií, poučiek a fráz…zažívať vlastnú skúsenosť. Všetko na čo hľadím je moje. Objavovať a… → 01. 10. 2018 chôdza a dych/duch Umenie „niesť telo“ určuje pocit slobody pri chôdzi. Slobody dýchania. Slobody cirkulácie. Keď „nenesieme“, ale „držíme“ jednotlivé segmenty vzniká problém! Výdrž, zadrž, udrž, drž…… → 24. 09. 2018 Vertikálna chôdza – nikdy nie je neskoro … skúsenosti po kurze…MUDr. KM Outdoorové športy a ja, to nikdy nešlo dohromady. Na bicykli som nevládala, po behu ma veľmi boleli kolená, pri dlhšej chôdzi… → 17. 09. 2018 chôdza a ticho Existujú rôzne spôsoby ticha.  Ticho ako nedostatok hluku. Ticho hory. Absolútne ticho. Ticho môžeme vnímať ako pokoj. V tichu počujeme ozvenu svojho vnútorného hlasu. Dostávame… → 07. 09. 2018 Chôdza a samota II. Aj keď sme sami predsa kráčame vždy dvaja. Duša a telo, nerozlučná dvojica vedie so sebou dialóg: kto som? Kam smerujem? Poď dokážeš to, ešte… → 23. 08. 2018 chôdza a samota I. Chôdza a samota Najradšej chodím sám. Chodiť osamote predstavuje slobodu rozhodnutia. Sám si určujem tempo, oddychové zastávky, vyberám si trasu. Pokiaľ opustíte bezpečie značkovaného chodníka,… → 14. 08. 2018 chôdza a noha II. Pohyb nohy pri chôdzi predstavuje otvorenie a zatvorenie jednotlivých segmentov. Rozvíjanie a sťahovanie svalových pružín a kĺbových dutín – presná „mechanika človekostroja“. Každý krok nohu spevňuje a zároveň… → 09. 08. 2018 chôdza a noha skúsme to na boso!!! Nástrojom chôdze sú naše nohy. Nohy sú našou oporou, nesú nás životom. Nesú našu hmotnosť. Ich hlavná funkcia je váhonosná.… → 03. 08. 2018 Chôdza a rytmus Život človeka ja rytmický. Odohráva sa v cykloch. Kruh, sínusoida je prirodzeným tvarom, ktorý udáva rytmus. Striedanie ročných období, dňa s nocou, spánku s odpočinkom. Sme súčasťou… → 26. 07. 2018 Chôdza a sloboda Keď ideme do terénu potrebujeme sa zbaviť nadbytočného. Okrem nevyhnutných vecí na chodenie (batoh, voda, cukor…) Neberieme si so sebou hlavne starosti. Neunesieme ich.… →